.

 

V súčasnosti platné dôchodkové zabezpečenie sa nachádza na oficiálnej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Touto Analýzou, resp. poukázaním na chyby súčasného dvojpilierového sporenia si na dôchodok, chceme upozorniť na nedostatky, ktoré sú príčinou poberania nízkych dôchodkov na Slovensku. 

Odstránením nedostatkov v nami navrhnutom sporení, prostredníctvom systémovej a dlhodobo udržateľnej reformy pod názvom DANTE, by si konečne aj slovenskí dôchodcovia mohli dopriať ozaj dôstojné prežitie staroby, ktoré závidíme iným ekonomicky vyspelým štátom. 

V roku 2004 vznikol trojpilierový systém dôchodkového zabezpečenia, ktorý pozostáva:

1. pilier tzv. priebežný spravuje Sociálna poisťovňa a má zachovaný prvok čiastočnej solidarity, pričom každý človek má nárok na dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku a odpracovaní stanoveného minimálneho počtu rokov

2. pilier, nazývaný aj kapitalizačný, je dobrovoľný a má charakter tzv. zásluhovosti. Ľudia si prostredníctvom neho sporia reálne peniaze z časti povinných odvodov SP v dôchodkových fondoch

3. pilier, nazývaný ako sporiaci, je dobrovoľný a slúži na doplnkové dôchodkové sporenie

Druhý pilier zriadený ako základ istoty

V podstate každý zamestnaný človek odvádza prostredníctvom svojho zamestnávateľa na dôchodkové starobné poistenie 18% zo svojej hrubej mzdy. Živnostníci z vymeriavacieho základu.

V prípade, že máte zriadený druhý pilier, z 18-tich % odvodov na dôchodok z vašej hrubej mzdy pôjde do sociálnej poisťovne len 14%. Zvyšné 4%, od r. 2017 každoročne zvyšované o 0,25% až do r. 2024 keď dosiahne 6% sa presúvajú na váš osobný dôchodkový účet a investujú v dôchodkových fondoch.

Ak teda máte zriadený druhý pilier, nestrácate nárok na dôchodok z toho prvého. Ten sa vám len zníži o alikvotnú časť, ktorú PS odvádza do druhého piliera. Túto stratu by vám mal vyvážiť dôchodok z peňazí, ktoré si nasporíte na svojom dôchodkovom účte v druhom pilieri.

Avšak len z tohto dôvodu by si nik nezriaďoval osobný účet v II. pilieri dôchodkového sporenia.

Mladý človek do 35 rokov (stanovený max. limit), ktorý sa chce zapojiť do II. piliera sa musí rozhodnúť pre jednu zo šiestich dôchodkových správcovských spoločností.

Vstup do druhého piliera je dobrovoľný. Čím je človek mladší a viac zarába, tým sa mu prirodzene viac oplatí spoliehať na investovanie a nemusí sa báť vstúpiť do dynamickejších fondov. K hlavným výhodám sporenia v II. pilieri určite patrí, že časť povinných odvodov je prevedená na osobný dôchodkový účet sporiteľa.

Ďalšou výhodou je, že oprávnené osoby určené sporiteľom, alebo dedičia, nadobudnú jeho úspory v prípade smrti vo fáze sporenia alebo poberania dôchodku.

Každý sporiteľ v II. pilieri má možnosť kedykoľvek zmeniť zhodnocovanie svojich úspor v  jednotlivých dôchodkových fondoch a tým ovplyvniť výšku svojho budúceho dôchodku. 

Čím kratší je časový horizont, tým by malo byť sporenie konzervatívnejšie, teda menej výnosné. Zo zákona "nútenú" zmenu fondu z dôvodu veku časom spraví DSS sama.

Málokto vie, že do druhého piliera si už môže sporiť aj nad rámec povinných odvodov vo forme dobrovoľných príspevkov.

Samozrejme, že všetci sporitelia si chcú takýmto jednoduchým spôsobom do ktorého nemusia nič investovať a o nič sa starať zarobiť oveľa viac, ako by dostali iba z I. piliera.

Takto jednoducho to malo fungovať, tak nám bolo sľúbené v čase prechodu na trojpilierový spôsob dôchodkového zabezpečenia.                                                                                             Mali sme konečne všetci zbohatnúť a užívať si bezstarostný život v dôchodku.

Prečo tomu ale tak nie je?

Príčin je niekoľko:

1. príčinou je štedré stanovenie maximálnej výšky poplatkov správcovských spoločností v II. pilieri, avšak bez patričnej motivácie na zhodnocovaní úspor sporiteľov.                                             Jedná sa o taký druh odplaty, ktorú si daná správcovská spoločnosť každoročne účtuje zo zostatku vašich peňazí bez ohľadu na to, či sa váš majetok na trhoch zhodnocuje, alebo znehodnocuje. 

Dôchodkové správcovské spoločnosti majú zo zákona právo na tri druhy odplát:

a) odplatu za správu dôchodkového fondu do 0,3 %                                                                           b) odplatu za vedenie osobného dôchodkového účtu do 1%                                                                 c) odplatu za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde 10%

DSS-ky si síce nemôžu účtovať poplatok vyšší ako je zákonom stanovený, ale v rámci konkurenčného boja si môžu tieto poplatky znížiť, dokonca aj úplne zrušiť.                                       V skutočnosti sa však nič také nedeje.

Prečo je tomu tak? Lebo na Slovensku je normálne a prirodzené, že slovíčko môže znamená - vyťažiť z ponuky maximum, keďže sporiteľ nemá možnosť sa voči takýmto poplatkom brániť.         A čuduj sa svete, bývala vláda umožnila správcovským spoločnostiam tieto poplatky popri dosahovaných preukázateľne mizerných výsledkoch si ešte aj navýšiť z 0,2% na terajších 0,3% a z 0% za zhodnotenie na 10%. Prečo? To vedia iba zainteresovaní.

Napr. výnosy z poplatkov a čistý zisk správcovských spoločností za rok 2013 boli nasledovné :

Táto tabuľka za r. 2013 (inú sme nenašli) sa zdá byť trocha zmätočná, keďže získané výnosy DSS z poplatkov v hodnote  cca 32 mil. € nezodpovedajú rovnakému pomeru k nadobudnutému čistému zisku jednotlivých SS. Pravdou ale je, že výsledok ukazuje ako neefektívne hospodária jednotlivé správcovské spoločnosti. Niektoré pritom vykazujú straty z hospodárenia aj za niekoľko rokov. Napriek tomu sa do konkurzu ani jedna nechystá.  Jedná sa o divadlo pre neprajníkov. Hra čísel, aby vznikol dojem o ťažko zarobených peniazoch, ktoré sú pritom iba neefektívne a nehospodárne vynaložené v rámci zlého hospodárenia vo vnútri samotných tzv. stratových DSS. Môžu si to dovoliť, keďže ich príjmy na základe súčasného nastavenia poplatkov z peňazí sporiteľov budú s pribudájúcimi rokmi, pribúdajúcim počtom sporiteľov, teda aj neustále sa zvyšujúcimi úsporami rásť, avšak nie priamoúmerne, ale tak ako aj úspory sporiteľov vzostupne až viacnásobne. 

2. Ako z predchádzajúcej časti vyplýva jediné kritérium pre ktoré sa môže sporiteľ v II. pilieri rozhodnúť, aby mohol ovplyvniť výšku svojich úspor, je výber spoločností a ich fondov, ktoré dlhodobo ponúkajú vyššie zhodnotenie úspor.  A ako zhodnocujú úspory jednotlivé fondy ? :

Podľa údajov dôchodkových správcovských spoločnosti bolo ku koncu roka 2016 v druhom dôchodkovom pilieri 1 375 770 sporiteľov, ktorým SS spravujú financie za takmer 7 miliárd eur. 

Avšak väčšina peňazí, viac ako 5,75 miliardy €, teda cez 80% je vinou DSS, ale aj sporiteľov a na základe rozhodnutí politikov uložených v konzervatívnych, garantovaných dlhopisových fondoch. Tie, ako aj z uvedeného prehľadu vyplýva, od zavedenia sporenia v r. 2005 zhodnotili majetok sporiteľov s najhorším výsledkom, teda v priemere ročne iba o 2,25% !!!

Je to veľmi zlá správa, vzhľadom na to, že priemerný vek sporiteľa je menej ako 40 rokov a dôchodkové sporenie je beh na dlhé trate. 

Aktívne sa zaujímať o svoje dôchodkové úspory akosi nepatrí k bežným starostiam Slovákov a o budúcnosť svojich úspor sa veľmi nestarajú. Avšak to sa vynútiť nedá, dajú sa iba zmeniť zákony, aby ľudia nepodliehali neustálemu strašeniu z možných strát, ktoré im hrozia v rizikových fondoch. 

Z uvedeného prehľadu o počte sporiteľov v jednotlivých DSS vyplýva, že najviac sporiteľov, až 30,7% má uložené svoje peniaze v správcovskej spoločnosti Alianz. 

Paradoxom je, že práve táto správcovská spoločnosť ako jediná nezhodnocuje peniaze svojich sporiteľov v najvýnosnejšom Indexovom fonde (viď nasledujúci prehľad). 

Takto znázorňuje efektívnosť zhodnocovania úspor sporiteľov v jednotlivých fondoch DSS za posledných 12 mesiacov a od svojho vzniku 22. 3. 2005 VÚB Generali k 13. 1. 2017.

Indexové investičné fondy ako jediné vykazujú niekoľkoročné (posledných 5 rokov - odkedy sme ich aj na Slovensku konečne objavili) priemerné zhodnotenie úspor od 9,73 - do 12,02 % !!! 

MSCI World Index, ktorý je súčasťou modernej stratégie je celosvetový akciový ukazovateľ, predstavujúci veľký majetkový výkon v 23 vyspelých krajinách. Väčšina slovenských DSS-iek si zvolila index MSCI World, keďže ide o globálny index obsahujúci okolo 1600 spoločností.             Za posledných 20 rokov vzrástla jeho hodnota temer o 170 percent. 

Na základe vykázaných údajov MSCI World mohli v priemere o viac ako 10% zhodnocovať úspory indexové fondy aj na Slovensku už od vzniku II. piliera, ak by bol dostupný a riadne menežovaný. 

Smutná je skutočnosť - svoje úspory takto zhodnocuje aj v súčasnosti iba 5,6% sporiteľov!!! 

Prečo je tomu tak? Hlavnou príčinou je nezáujem o dosahovanie maximálnych úspor zo zhodnocovania peňazí sporiteľov samotnými správcovskými spoločnosťami.                               Ako je v predchádzajúcej časti uvedené - dôvodom je najmä ich nízka motivácia.                 Správcovské spoločnosti totiž nie sú dostatočne odmeňované za výsledky, teda za čo najvyššie zhodnocovanie úspor sporiteľov. Týmto stráca zmysel aj pôvodný zámer zriadenia II. piliera.

Ďalším dôvodom je samotný systém sporenia, ktorý precenil informačnú, technologickú a finančnú gramotnosť nášho obyvateľstva ako celku, teda aj ich nízky záujem venovať množstvo času sledovaním trhu pomocou IT (ak ich ovládajú) pre uskutočňovanie pravidelných zmien v investovaní samotnými sporiteľmi hospodáriacimi najmä v začiatkoch sporenia s pomerne nízkym obnosom vložených peňazí, ktoré by sa v skutočnosti mali zhodnocovať aj automaticky.

Ďalšou príčinou bol neprofesionálny zásah vlády do liberálne nastaveného systému podnikania s peniazmi sporiteľov v II. pilieri, ktorých násilne presunul do málo zarábajúcich garantovaných fondov. Väčšina z nich v ňom ostala, hoci majú možnosť kedykoľvek z tohto neefektívneho zhodnocovania úspor vystúpiť. Potvrdili tak konzervatívny prístup Slovákov k prispôsobovaniu sa novým trendom a potrebným zmenám.

Nasledujúca tabuľka často navštevovanej internetovej stránky Finančný kompas ukazuje, aké následky pravdepodobne nastanú pre sporiteľov pri ďalšom zotrvaní v nečinnosti. 

Ak ste v I. pilieri, máte 35 rokov zarábate 1 000 € v hrubom a práve začínate sporiť si na dôchodok v II. pilieri, váš dôchodok od štátu v roku 2044 dosiahne výšku 715 €.                             V prepočte na dnešné dôchodky to je 475 €.                                                                             Reálny prepočet (v súčasných legislatívnych podmienkach) vám názorne ukazuje o koľko si môžete navýšiť alebo znížiť príjmy v dôchodku, ak budete svoje úspory zhodnocovať - znehodnocovať v konkrétnych investičných fondoch ponúkaných jednotlivými správcovskými spoločnosťami.

Čo z toho vyplýva?

Väčšina Slovákov buď nevie, alebo sa nechce namáhať pochopením pomerne zložitého systému investovania, pravidelného sledovania a usmerňovania peňažných tokov, bez záruky úspechu. Teda sa mylne spoliehajú na dobre nastavené podmienky tými, čo tento spôsob investovania peňazí vymysleli. V podstate im systém umožňuje, aby sa nemuseli o nič starať a tým, že nemusia aj svoje - vlastné, reálne nadobudnuté peniaze do II. piliera vkladať, tak si tie od štátu patrične nevážia. Odvody do SP sú predsa povinné a dôchodok je ďaleko, kto vie, či sa ho vôbec     dožijem ? Asi takéto je najčastejšie a v podstate logické uvažovanie sporiteľa.

Na druhej strane je otázne, či hazard, ktorý bol umožnený sporiteľom II. piliera do svojvoľného investovania peňazí z povinných odvodov na dôchodok v rámci rizikových investičných fondov má byť zverený aj do rúk sporiteľov - amatérov.

3. Celý spôsob zhodnocovania peňazí v II. pilieri bol od začiatku šitý najmä v prospech nadpriemerne zarábajúcich a vysoko solventných ľudí, teda aj tých, ktorí ho vymysleli, pravidelne menili, záhadným spôsobom dohodli podmienky so správcovskými spoločnosťami, či životnými poisťovňami a celý projekt prispôsobili na svoj obraz.

Takto aj za súčasnej situácie (zníženia pôvodných, pre štát údajne neúnosných príspevkov do II. piliera z 9% na 4%) bezproblémovo a bez potrieb vkladania vlastných peňazí na výnosné dôchodkové zabezpečenie profitujú z nastavených podmienok, keďže im nerobí ani problém zorientovať sa na tomto pre mnohých obyčajných ľudí až príliš zložitom investičnom trhu.

Zarobia najviac zo všetkých sporiteľov aj preto, lebo kalkulovali s takto skonštruovanou výhodou, že zo svojho vysokého príjmu, teda aj rovnako vysokého % odvodu SP na starobné sporenie do II. piliera už nebudú tieto, tzv. zásluhové peniaze súčasťou pôvodného solidárneho balíku pri vyplácaní dôchodkov z I. piliera. Inak by sa museli v rámci čiastočnej solidarity o tieto peniaze deliť pri vyplácaní dôchodkov so 60? % prispievateľov zarábajúcimi menej, ako je priemerná mzda. Počítali s tým, že im bude polovica - 9% z odvodu z miezd na sporenie v plnej miere zohľadňovať výšku ich skutočných príjmov použitých na ďalšie zhodnotenie v rámci sporenia v II. pilieri, teda zmenia sa zo solidárnych na tzv. čisto zásluhové príjmy a umožnia im, aby si nemuseli sporiť na dôchodok aj z vlastných, nadštandardných platov. Nízkopríjmoví sporitelia II. piliera, s nízkymi odvodmi na sporenie totiž nemôžu počítať s tým, že im takéto sporenie a zhodnocovanie úspor v dôchodku ozaj zabezpečí vyššie príjmy a dôstojné prežitie staroby.

Ich farizejstvo sa najvýraznejšie prejavilo pri umožnení ľuďom, aj v preddôchodkovom veku na vstup do II. piliera. Museli pritom vedieť, že týchto ľudí podvedú a oberú o vyšší dôchodok.

Princíp solidarity vyjadrený pomerom 3:1 na príjmovej strane s redukciou na výdajovej strane bol narušený na výdajovej strane politicky motivovaným neúmerným posilnením zásluhovosti v prospech sporiteľov II. piliera.  Aj to vyvolalo neúmerný tlak na príjmovú stranu. Výsledkom je nedostatok zdrojov a u časti dôchodcov neprimerané rozdiely vo výške starobných dôchodkov, čo vedie k zvyšovaniu finančných nákladov so všetkými dôsledkami kladnej spätnej väzby.

Od zavedenia dobrovoľného vstupu do druhého piliera v roku 2008 (s prestávkou v roku 2012) vstúpilo do druhého piliera len 30 % prichádzajúcich na trh práce. Nízky podiel vstupujúcich zvyšuje súčasné príjmy penzijného systému na úkor budúcich výdavkov. Ak by do druhého piliera vstupovalo viac ľudí, znamenalo by to vyšší deficit prvého piliera do roku 2080, kvôli väčšiemu výpadku príjmov. V druhom pilieri je aktuálne len 47 % všetkých poistencov Sociálnej poisťovne (SP). Ak sa podiel vstupujúcich do druhého piliera nezmení, v druhom pilieri bude v dlhodobom horizonte približne 45 % všetkých poistencov. V druhom pilieri sú najmä nadpriemerne zarábajúci zamestnanci. Priemerná mzda sporiteľa v druhom pilieri v roku 2015 bola o 28 % vyššia ako mzda človeka, ktorý si v druhom pilieri nesporil.                                                                   file:///C:/Users/Du%C5%A1an/Desktop/2017_0206_komentar_2p.pdf 

Paradoxom je, že napriek uvedeným výhodám zo zhodnocovania tzv. zásluhových príspevkov do II. piliera, je tzv. solidárnosť v I. pilieri stále nadštandardná. V súčasnosti je totiž vyplácanie dôchodkov z I. piliera prostredníctvom SP vykazované na úrovni cca 60% priemernej mzdy v národnom hospodárstve. To zodpovedá výške cca 35%, teda takmer dvojnásobku reálnych 18% odvodov z miezd. Starobné dôchodky sú takto dotované o fiktívne, teda neuskutočnené odvody do SP, určené iba na vyplácanie starobných dôchodkov. A ako je to možné?                                   V skutočnosti sú všetky odvody zamestnávateľov a zamestnancov do SP stanovené vo výške 34,6% z vyplatených miezd a odvody na dôchodky z toho tvoria iba 18%. Ďalších 17%, ktoré predstavujú v priemere za 10 predchádzajúcich rokov čiastku 750 mil. € ročne sú vyplácané z nereálne stanovených (nadhodnotených) ostatných odvodov zamestnávateľov a zamestnancov v prospech tzv. ziskov z hospodárenia SP. Avšak nejedná sa o skutočný zisk, keďže ani nadštandardné a bezdôvodne inkasované vyššie príjmy na iných položkách SP nestačia na vyplatenie starobných dôchodkov z I. piliera, takže cca polovicu vyprodukovanej straty SP vo výdavkoch na starobné dôchodky musí štát dotovať aj z rozpočtu, teda znova od všetkých daňových poplatníkov. My všetci sa takto solidárne musíme podieľať na plátaní finančných dier v dôchodkovom zabezpečení. No kompetentným, nerešpektujúcim žiadne ekonomické princípy, ani to nestačí. Predháňajú sa vo vymýšľaní Vianočných balíčkov, či 13 - tych dôchodkov a takto vedome prehlbujú rozpočtové diery za účelom naháňania popularity a volebných hlasov od takmer milióna potenciálnych voličov. Samozrejme, že na podobné šafárenie doplatia po ich odchode iba ďalšie generácie.

Na základe uvedeného sa javí aj akékoľvek iné, potrebné, či umelo vykonštruované zvyšovanie príspevkov na dôchodok v prvom pilieri dôchodkového poistenia (bez vyváženého hospodárenia na strane výdavkov a príjmov SP v príslušnej kategórii) ako ďalšie neospravedlniteľné prehlbovanie deficitu v hospodárení SP. 

Systém sa takto stal vysoko neefektívny a nespĺňa základný účel pre ktorý bol zriadený.   Jedná sa o trestuhodné zahrávanie sa s peniazmi poistencov a budúcich dôchodcov.  

A čo na to správcovské spoločnosti?

Tým je dobré tak, ako je.

Môžu sa iba vytešovať, najmä po tom, keď bolo sporiteľom v II. pilieri povolené, aby si na svoje účty prihodili aj vlastné zdanené peniaze, aby nakoniec zistili, že im možno nezarobia ani toľko, ako v komerčnej banke po ich ďalšom zdanení.

Môžeme pokračovať ďalej.

4. Väčšina sporiteľov bude mať z druhého piliera aj doživotný dôchodok, ktorý im každý mesiac vyplatí daná správcovská spoločnosť alebo komerčná životná poisťovňa Ich cieľom je profitovať z podnikania, teda tvoriť čo najvyšší zisk. Môžete si domyslieť od koho získajú ďalšie peniaze na túto činnosť, ktorú by mohla vykonávať  napr. SP.

Dôchodky z druhého piliera od začiatku minulého roka ľuďom vyplácajú Allianz - Slovenská poisťovňa, poisťovňa Union a poisťovňa Generali. Ponuku na vyplácanie doživotného dôchodku od životných poisťovní dostáva sporiteľ cez centrálny elektronický ponukový systém, ktorý spravuje Sociálna poisťovňa.

Komplikovaný a utajený systém výpočtu výšky doživotných dôchodkov z II. piliera, ako aj ich vyplácanie prostredníctvom uvedených komerčných poisťovní je ďalším zbytočným požieračom peňazí z úspor sporiteľov.

Menšia, zasa iba tá solventnejšia časť sporiteľov dostane možnosť vybrať si časť, alebo aj celé úspory na ruku. Jedná sa o politický populizmus a podľa našej mienky aj nezákonný čin, keďže povinné odvody zo mzdy pôvodne zákonom účelovo a striktne vyčlenené iba na zabezpečenie poistenca v dôchodku sa v súčasnosti zmenili na neúčelové a neadresné, teda na peniaze, ktoré dosiahnutím dôchodkového veku si už môže poistenec premenovaný na sporiteľa vybrať ako dar a použiť na čokoľvek iné.

Ak sporiteľ požiada po dosiahnutí dôchodkového veku o vyplácanie doživotnej penzie zo životnej poisťovne, bude musieť urobiť dve rozhodnutia. Prvým je to, či bude chcieť mať svoj doživotný dôchodok pravidelne zvyšovaný o vopred dohodnuté percento (čím sa mu mesačný príspevok podstatne skráti), alebo mu bude životná poisťovňa vyplácať rovnakú sumu dôchodku až do jeho smrti (teda pri priemernej 2,5% inflácii bude dostávať po 20-tich rokoch o 50% menej). Sporiteľ sa tiež bude musieť pri žiadaní o doživotnú penziu rozhodnúť, či po jeho smrti budú mať jeho pozostalí nárok na vdovské, resp. vdovecké a sirotské dôchodky. Ak bude mať záujem o vyplácanie pozostalostných penzií po jeho smrti, jeho doživotný dôchodok z druhého piliera bude nižší približne o ďalších 10 %. 

Vláda takisto umožnila dedenie aj po zakúpení doživotného dôchodku z druhého penzijného piliera. Zavádza sa až! sedemročné garantované obdobie po zakúpení doživotnej penzie, počas ktorého pozostalí zdedia po zomrelom poberateľovi penzie dôchodok v sume, ktorú by zosnulý dostával v období zostávajúcom do skončenia siedmich rokov od kúpy dôchodku.

A aký je výsledok?

V roku 2015 mohlo penzie od poisťovní poberať 3-tisíc ľudí, ale reálne prejavilo záujem 871 sporiteľov a z nich sa pre súkromné penzie rozhodlo len 328 ľudí. V ich prípade priemerná suma vyplácaného doživotného dôchodku z druhého piliera bola stanovená na 25,84 eura mesačne!

Za 10 rokov sa im vráti (až) 3 100 €. Teda ako keby si sporil 10 rokov iba smiešnych 26 € mesačne bez zhodnotenia úspor. Sporitelia, ktorým poisťovne neponúkli doživotný dôchodok z II. piliera pre malé úspory dostanú ešte menej 12,60 eura mesačne do vyčerpania sumy.

Stredná dĺžka života slovenských mužov je okolo 73 rokov, žien necelých 80.

Pritom do DSS bol 6 rokov z 10-tich odvádzaný príspevok vo výške 9%, teda až polovice odvodov z miezd na dôchodok o ktoré im bol zároveň krátený dôchodok v I. pilieri.

Aký je teda výsledok dôchodkovej reformy na Slovensku?

Sociálna poisťovňa opakovane upozorňovala na skutočnosť, že v budúcnosti narastie tzv. skupina chudobných dôchodcov, najmä z radov živnostníkov, ktorí si až v 90 percentách platili odvody iba z minimálneho vymeriavacieho základu no neuskutočnila opatrenia na odvrátenie tohto stavu. Kompetentní na to nemajú dôvod, riešenie uvedených problémov nastane až po ich odchode.

Pracovať celý život za minimálnu mzdu predstavuje tiež veľké riziko pre tieto nízkopríjmové skupiny. Od roku 2015 prichádza novinka, dôchodcovia budú dostávať viacej peňazí ak mali nízky príjem. V budúcnosti sa dá očakávať, že bude dôležitejší počet odpracovaných rokov ako výška mzdy. Pokiaľ človek vôbec nepracuje, jeho šanca na prežitie v starobe sa znižuje. Podľa starého zákona by ste za 30 rokov práce za minimálnu mzdu dostali iba približne 135 eur. Táto suma je pre dôstojný život dôchodcu dehonestujúco nízka, preto bolo možné požiadať o dávku v hmotnej núdzi. Po novom sa zavádza v našom ponímaní oveľa vyššia suma pre dôchodcu, ktorý odpracoval viac ako 30 rokov. Ak ste odpracovali napríklad 30 rokov, dostanete v roku 2017 minimálny dôchodok 269,50 eur a ak 40 rokov potom bude váš minimálny dôchodok vo výške 311,10 eur. Pokiaľ by nebola garantovaná minimálna výška dôchodku, museli by ste na takúto sumu zarábať počas vášho produktívneho veku približne 80% priemernej mzdy. Aj to je výsledok reforiem a neustáleho prehlbovania deficitu peňazí SP na starobné dôchodky.  

Štvrtým otvorením II. piliera v histórii štát riešil situáciu, keď sa pre vysoké marže poisťovní a nízke zhodnotenie úspor ukázalo, že prvé kombinované penzie z I. aj II. piliera sú nižšie ako čisto štátne umelo navýšené dôchodky z I. piliera. Na vstupe do II. piliera by mali podľa štátu jednoznačne zarobiť iba ľudia, ktorých príjem je nad 1,25-násobkom priemernej mzdy.

Štát zároveň pri starnutí obyvateľstva bude stále ťažšie držať súčasnú úroveň penzií.

Karty vo výhodnosti druhého piliera môže však dramaticky zamiešať aj uvedené zavedenie minimálneho dôchodku. Do systému súkromných dôchodkov by sa totiž mohlo oplatiť vstupovať aj mladým ľuďom s nízkymi príjmami, ktorí by mali istotu minimálneho štátneho dôchodku a zároveň by si niečo navyše ušetrili v II. pilieri. Avšak aj tento údaj treba brať s rezervou, keďže žijeme v štáte kde sa zákony menia každú chvíľu a po každých voľbách. 

Ako sme už v predchádzajúcej časti uviedli počas posledných 10 rokov (2006-2015) bol vykazovaný priemerný deficit tzv. fondu starobného dôchodkového poistenia na úrovni 755 mil. eur ročne!!! Teda takto populisticky neefektívne bolo počas desiatich rokov premrhaných               7,5 miliárd €, čo tvorí polovicu všetkých prostriedkov v štátnom rozpočte. Aby si každý uvedomil koľko nás všetkých takéto hospodárenie s peniazmi daňových poplatníkov stojí, za tieto peniaze už mohli byť nielen dokončené všetky plánované diaľnice, ale aj zrekonštruované vysokorýchlostné železnice.

Podľa viacerých ekonómov si štát o pár rokov nebude môcť dovoliť vyplácať ľuďom také štedré penzie ako dnes. Napríklad Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied vo svojej analýze slovenského penzijného systému upozorňuje, že už dnes na jedného dôchodcu platí odvody 1,6 zamestnanca. Už v roku 2030 sa tento pomer vyrovná na jedna k jednej a v roku 2060 bude len 0,74 zamestnanca platiť odvody na jedného dôchodcu. Ku katastrofálne nízkej pôrodnosti sa pridáva aj emigrácia mladých.      

O pár desiatok rokov si štát z odvodov pracujúcich ľudí bude môcť pravdepodobne dovoliť vyplácať všetkým dôchodcom približne rovnakú minimálnu penziu. Bude to akási forma minimálnej sociálnej dávky a prípadný nadštandard si ľudia zabezpečia iba formou vlastných úspor.

O tom, že uvedená analýza II. piliera v sporení si na dôchodok je v podstate zhodná s názormi odborníkov na uvedenú tému ste sa mohli presvedčiť pri čítaní odvolávok na štúdie, či odborné články, na ktoré sa v jednotlivých častiach odvolávame, avšak pre úplnosť odporúčame vypočuť si aj podrobný v prevažnej miere taktiež súhlasný prejav jedného z najuznávanejších odborníkov - spoluzakladateľa II. piliera, ktorý v reakcii na diskriminačné a nevýhodné zmeny pre sporiteľov uskutočnené tzv. sociálnou vládou v predchádzajúcich rokoch v podstate iba potvrdzuje nami uvedené poznatky.

3. pilier ako súčasť lukratívneho sporenia na dôchodok

Účastníkom Dôchodkového doplnkového sporenia (ďalej DDS) môže byť každý dospelý človek, ktorý uzavrie s doplnkovou dôchodkovou sporiteľňou účastnícku zmluvu o DDS.

III. pilier ako dobrovoľný pilier, je ale riešením iba pre sporiteľov, ktorým môže prispievať na ich účet zamestnávateľ. V tomto prípade môžeme hovoriť aj o niekoľkonásobnom zisku sporiteľa v pomere k nim vloženej sume, keďže k oveľa nižšej čiastke, ktorú si na sporiaci účet mesačne vloží sporiteľ, mu zamestnávateľ pridá - daruje ďalšie peniaze na sporiaci účet. Zamestnávateľ, ktorý prispieva svojim zamestnancom, si totiž môže uplatniť príspevky ako odpočítateľné položky z daňového základu až do výšky 6 % z hrubej mzdy konkrétneho zamestnanca. 

Aj v tomto prípade sa jedná o čiste zásluhový príspevok zamestnanca, čo znamená, že napr. manažér firmy s 3 tis. platom môže dostať navyše od zamestnávateľa ďalších 180 € mesačne a     2 160 € ročne a radový zamestnanec so 600 € platom iba 36 € mesačne a 432 € ročne.       Takže žiadna solidarita pri sporení si na dôchodok, tak v II. ako ani v III. pilieri neexistuje. Prečo je tomu tak, keď pri vyplácaní dôchodkov z I. piliera je solidarita obhajovaná ako úspech sociálnej spolupatričnosti a dodržiavania ústavy nám asi nik z kompetentných vysvetliť nevie.

Účastník DDS si môže odrátať na úkor štátu z daňového základu do 180 € ročne = nezdanených (až) 35 € (v Česku niekoľko násobne viac). Prečo nemôže byť oslobodená od dane aj u nás vyššia, alebo celá vložená čiastka zamestnancom, ktorá by sporiteľov automaticky vtiahla do sporiaceho systému sme sa nedopátrali.                                                                                           Avšak na obhajobu nižšieho daňového základu musíme konštatovať, že za súčasnej situácie schvaľujeme aj tento zdanlivo diskriminačný a nelogický prístup.                                                 Dôvodom je okrem iného fakt, že tak ako v II. pilieri, aj v tomto prípade je umožnené vyplácanie celých úspor z III. piliera, pôvodne účelovo určených na prilepšenie k dôchodku po skončení sporenia, alebo ešte v jeho priebehu. Na základe takýchto populistických rozhodnutí už takto nasporené peniaze na dôchodok neslúžia na daný účel, keďže môžu byť použité aj na jednorazovú ničím neregulovanú spotrebu.                                                                                     Každá vyššia daňová úľava štátu sa pri jednorazovom vyplatení úspor z III. piliera takto prejaví ako vyhadzovanie peňazí von oknom, samozrejme na úkor príjmov ŠR. V daných prípadoch nemožno nazvať sporenie, ktoré neslúži na zabezpečenie dôchodku ani jeho pilierom. Pritom počet dôchodcov žijúcich za nedôstojných podmienok neustále pribúda.

Počet účastníkov v sporiacej a výplatnej fáze doplnkového dôchodkového sporenia k 30. 11. 2016 je 757 055. Prečo tak málo, to sme si už v predchádzajúcej časti čiastočne vysvetlili.                 Osobitnou kategóriou účastníkov sporenia sú zamestnanci, pretože môžu mať výhodu príspevkov na sporenie od zamestnávateľa. Z tohto počtu ale veľkú skupinu tvoria najmä verejní, teda aj takmer všetci štátni zamestnanci vrátane zamestnancov v zdravotníctve, či školstve (je ich cca 600 tis.). Ich zamestnávatelia sú totiž dotovaní z verejných prostriedkov štátu. Takáto organizácia teda nemá žiadny problém čerpať a použiť verejné prostriedky, ktoré jej štát ako zriaďovateľ a zamestnávateľ prispeje na sporenie z verejných prostriedkov, teda na úkor rozpočtu štátu. Teda konkrétneho zamestnávateľa to nič nestojí na rozdiel od ostatných firiem zamestnávajúcich daňových poplatníkov pracujúcich v komerčnej sfére. Z uvedeného vyplýva, že aj tieto príspevky pre verejných zamestnávateľov na sporenie svojich verejných zamestnancov sú ďalšou nezapočítanou - skrytou položkou štedrých výdavkov štátu v súvislosti s podporou tzv. starobných dôchodkov. Aj tieto výdavky sú použité nad rámec už v predchádzajúcej časti spomínaných štátnych dotácií vykrývajúcich obrovský deficit SP na vyplácanie starobných dôchodkov. 

Najlepší biznis pre správcov úspor je tretí pilier!

V treťom pilieri v súčasnosti pôsobia štyri doplnkové dôchodkové spoločnosti, ktoré spravujú podstatne menej peňazí v porovnaní s tým, čo spravujú správcovské spoločnosti v druhom pilieri. Čistá hodnota aktív v treťom pilieri je k 30. 11. 2016 vykazovaná v čiastke 1,618 mld. EUR.

Doplnkové dôchodkové spoločnosti v III. pilieri vykázali za rok 2013 v priemere 32,9%-nú návratnosť vlastného kapitálu. Dôchodkové správcovské spoločnosti v II. pilieri (iba) 3,9%.         Iné štatistické údaje o zhodnocovaní (resp. znehodnocovaní) úspor sú iba ťažko vypátrateľné a tie najstratovejšie roky do r. 2009 žiadna DDS už nezverejňuje. Vedia prečo.

Čo sa skrýva za nesúladom ziskovosti správcovských spoločností?

V prípade správcov v druhom a v treťom pilieri je dôvod prostý. Je ním zákonom stanovená výška odplaty za správu dôchodkového fondu. To je taký druh odplaty, ktorú si daná správcovská spoločnosť bude každoročne účtovať zo zostatku vašich peňazí bez ohľadu na to, či sa váš majetok na trhoch zhodnocuje, alebo znehodnocuje. Kým v druhom pilieri si správcovská spoločnosť môže ročne účtovať poplatky za správu zvereného majetku len "zanedbateľných"   0,3% ročne, doplnková dôchodková spoločnosť v treťom pilieri si ročne mohla účtovať odplatu vo výške až takmer 2,46% z čistej hodnoty majetku vo fonde. Tá sa postupne znižovala, avšak aj v súčasnosti dosahuje závratnú výšku 1,6%. 

Len málo úrokových aktív DDS dáva výnos vyšší ako 1,0 až 1,5 percenta. Inkasovaný poplatok v tomto prípade môže hravo zhltnúť celý výnos z investovaných aktív.

DSS-ky sa bránia, že vysoké správne poplatky vyplývajú z administratívnych nákladov na výber príspevkov. V druhom pilieri ich vyberá Sociálna poisťovňa, čo je pre sporiteľa lacné. Môžeme sa preto opýtať, prečo štát neuvažoval o jednotnom výbere poplatkov aj pre tretí pilier?

Z tohto pohľadu je tretí pilier pre sporiteľov veľmi nevýhodný a naopak, pre správcov je to zas veľmi prijateľný biznis. 

Tretí pilier prerábal aj počas rastu trhov! 

Výnosy fondov doplnkových dôchodkových spoločností boli aj v ostatných troch rokoch vo všeobecnosti nízke, najmä v kontexte mimoriadneho globálneho rastu na svetových finančných trhoch. Iba najvýkonnejšiemu fondu sa v rokoch 2010-2012 podarilo pokoriť infláciu na Slovensku. Len tento jediný fond tiež zarobil sporiteľom viac, ako by získali vkladom peňazí na viacročný terminovaný vklad. Ak by rast finančných trhov v uplynulých rokoch nebol taký výrazný, výnosy fondov DDS by boli ešte nižšie a ich porovnanie s infláciou alebo inými konkurenčnými produktmi by vyznelo ešte nepriaznivejšie.

Ako z uvedených výsledkov hospodárenia a činnosti DDS vyplýva, štát aj v tomto prípade beztrestne dotuje a vydržiava nerentabilný a bezperspektívny dôchodkový systém vyciciavajúci zamestnávateľov ako aj zamestnancov - sporiteľov v prospech vlastných neefektívnych komerčných  spoločnosti a koná tak aj na úkor poskytnutia vyššej životnej úrovne slovenských dôchodcov. 

KaO = klub odborných poradcov                                                                                                       Vyhotovil: Dušan Tocik