PROJEKT ZNÍŽENIA NEZAMESTNANOSTI
Zámer projektu
Zámerom projektu je uskutočnenie reformy, ktorej
výsledkom bude najmä vznik nových slovenských podnikateľských subjektov v rôznych
odvetviach hospodárstva. Nárast nových
podnikateľských subjektov vytvorí vznik nových pracovných miest. Výsledkom týchto zmien bude dosiahnutie vyššieho
hospodárskeho rastu, zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva a celkové
zlepšenie podmienok života v tomto štáte.
Obsah
1. Žiadatelia o podnikanie so štátnou zárukou 2. Uzatvorenie zmluvy 3. Podnikatelia so štátnou zárukou 4. Vytvorenie podnikateľských centier 5. Výber peňažného ústavu - banky 6. Predčasné Ukončenie zmluvného vzťahu 7. Výhody plynúce z realizácie projektu 8. Riziká projektu 9. Finančný dopad na hospodárenie štátu 10. Záver
1. Žiadatelia o podnikanie so štátnou zárukou Žiadosť o podnikanie so štátnou zárukou bude môcť predložiť každá zaevidovaná fyzická a právnická osoba so slovenským občianstvom, ktorá splní stanovené podmienky.
Žiadosť o podnikanie so zárukou štátu bude okrem iného
obsahovať:
a) potvrdenie, že žiadateľ nedisponuje majetkom nad
rámec základných životných potrieb
Podmienkou pre uchádzačov bude preukázanie, že si úplne alebo čiastočne nemôžu opatriť finančné zdroje na financovanie svojho podnikateľského zámeru bez toho, aby boli ohrozené ich základné životné potreby, ako sú: nehnuteľnosti - dom, garáž, pozemok a pod., ako aj ďalší bežne používaný
hnuteľný majetok, vrátane auta. Takto zadefinovaný štandardný majetok by bol považovaný ako nevyhnutný na zabezpečenie základných životných potrieb pre ktorý ľudia nie sú z pochopiteľných dôvodov ochotní riskovať bežnú pôžičkou so zábezpekou do podnikania.
Pritom mnohí, najmä mladí a čerství absolventi škôl ani tento štandardný majetok nevlastnia, preto ho v súčasnosti nemôžu založiť ako zábezpeku úveru.
Vlastníctvo uvedeného majetku teda nebude prekážkou pre uzatvorenie zmluvy so štátom na čerpanie
úveru v banke alebo úveru pozostávajúceho v kombinácií s vlastnými zdrojmi so štátnou zábezpekou a zárukou štátu splácania úveru banke v prípade prekážok zo strany podnikateľa.
b) podrobný podnikateľský plán
Najdôležitejšou súčasťou
žiadosti je reálne zostavený podnikateľský plán. Musí obsahovať všetky údaje na základe ktorých bude môcť odborná
komisia posúdiť, či zvolená forma podnikania spĺňa predpoklady a kritéria pre úspešné
podnikanie, alebo či je použiteľný ako sprievodca podnikateľa pri rozbehu
podnikania a ako monitorovací nástroj pre sledovanie jeho plnenia.
Súčasťou plánu budú aj požadované prílohy, ako napr.: výpisy
z katastra nehnuteľností, potvrdenia štátnych a verejných inštitúcií,
notársky overené listiny a pod.
c) doklad o nadobudnutí živnostenského oprávnenia Tento doklad by bol doložený až po schválení podnikateľského plánu na základe žiadosti o podnikanie so štátnou zárukou, avšak skôr ako bude uzatvorená zmluva. Bolo by tak umožnené aby mohol podnikať každý kto splní zákonom stanovené podmienky, teda aj ten kto iba začína podnikať.
Zároveň by takýto postup odbúral prehnanú
byrokraciu, keďže pri povolení živnostenského podnikania je vyžadovaný aj
doklad o vzdelaní, či nadobudnutej odbornosti na požadovanú živnosť, výpis
z registra trestov a pod., takže by neboli tieto doklady žiadané
duplicitne.
2. Uzatvorenie zmluvy Výsledkom schválenia žiadosti o podnikanie odborníkmi na danú oblasť podnikania po nadobudnutí živnostenského oprávnenia bude uzatvorenie Zmluvy o podnikaní. Uzatvoril by ju štát (prostredníctvom ním stanovených zástupcov, napr. na úrade práce, resp. okresnom úrade - odbor živnostenského podnikania, alebo inom - novo zriadenom obvodnom pracovisku) s novým podnikateľom (pomenovaným napr. ako Podnikateľ so štátnou zárukou).
3. Podnikatelia
so štátnou zárukou
Štátna záruka bude slúžiť ako krytie podnikateľského
úveru (pôžičky), prostredníctvom ktorého podnikateľ nadobudne finančné prostriedky
potrebné na podnikanie (postupne - alebo naraz) a to prostredníctvom
banky, ktorej by sa štát zaručil za splatenie úveru podnikateľom (alebo
prostredníctvom ktorej by použil prostriedky EÚ na daný účel).
Na základe uzatvorených zmluvných
podmienok medzi štátom a podnikateľom by všetok majetok podnikateľského
subjektu nadobudnutý z úveru so zárukou štátu, zakúpený v zmysle
schváleného podnikateľského plánu bol vedený ako majetok štátu, až do úplného splatenia
úveru a s tým spojených úrokov a poplatkov podnikateľským subjektom!
Podmienky poskytnutia a splácania úveru by boli
zakomponované v zmluve uzatvorenej medzi bankou, podnikateľom a štátom
zastúpeným príslušným novozriadeným podnikateľským centrom v danom regióne. Do doby splatenia úveru má podnikateľ prostredníctvom banky nadobudnutý
majetok vedený
iba v prenájme, resp. správe
a slúži mu iba na činnosť a plnenie záväzkov vymedzených podnikateľským plánom a zmluvou.
Čistý zisk, ktorý podnikateľovi v priebehu
podnikania ostane po splatení záväzku banke v rámci (mesačného -
dohodnutého) splátkového kalendára bude ziskom podnikateľa slúžiacim na zabezpečenie
jeho základných životných potrieb.
Po uhradení všetkých splátok
a poplatkov banke v rámci čerpania úveru s ručením štátu by prešiel
všetok takto nadobudnutý majetok do vlastníctva podnikateľa a zrušil by sa jeho zmluvný vzťah so štátom.
Od tejto chvíle podnikateľský subjekt pokračuje v podnikaní samostatne
a na svojom.
Podnikateľovi od tejto chvíle ostáva celý zisk, nemá
záväzky voči štátu, ani banke, teda má vytvorené optimálne podmienky na
pokračovanie v úspešnom podnikaní.
Výsledkom by bol vznik
nových dobre rozbehnutých, prosperujúcich podnikateľských subjektov
vytvárajúcich nové pracovné miesta a hodnoty z ktorých by sme mali
úžitok všetci.
Predstava, kto by mohol mať záujem o takýto
spôsob podnikania je nepreberná a nemožno ju zákonom obmedziť iba na
určitý druh podnikania, keďže by to bolo voči ostatným nespravodlivé a
diskriminačné. Uvediem iba zopár príkladov, aby ste si mohli urobiť akú
takú predstavu, napr.:
- v poľnohospodárstve - budovanie vo svete
osvedčených malých domácich fariem, kde je potrebné okrem vlastníctva, či
prenájmu pozemkov zakúpiť základné technické vybavenie podľa druhu podnikania
a postaviť potrebné poľnohosp. stavby. Takéto podnikanie je vysoko
aktuálne najme v odľahlých usadlostiach s nevyužitými pasienkami a lúkami.
Zároveň sa na odľahlých dedinách v najchudobnejších
regiónoch Slovenska nachádza najväčšie množstvo nezamestnaných, ktorí nemajú
šancu sa inak zamestnať. Momentálne sa táto činnosť dotuje v obmedzených sumách a obmedzenom množstve schválených žiadostí rozdávaním nenávratných dotácií z našich daní, ktoré sú týmto spôsobom rozhajdákané formou predvolebných balíčkov totožných s reformou - vláčiky zadarmo.
- v službách - kde vykazujeme zamestnanosť
a ich poskytovanie v oveľa nižšej miere ako okolité a ekonomicky vyspelé
štáty, jedná sa o rozsiahlu škálu služieb prinášajúcich úžitok domácemu
hospodárstvu a bežnému spotrebiteľovi
- cestovný ruch - ľudové remeslá a umelecká
činnosť
- vo výrobe - či už by sa jednalo o výrobu
komponentov pre iné firmy, alebo o vlastné výrobky. Napr.
v spracovaní potravinárskych produktov sme z 50% závislí od dovozu,
hoci by sme si vedeli kvalitnejšie a zdravšie potraviny vyrobiť. Bio produkty.
- ďalej by sa nové firmy mohli uplatniť v zavádzaní
inovačných a vedeckých výsledkov do praxe. Sú to aj toľko omieľané
produkty s pridanou hodnotou. Možnosť zrealizovania nákladných projektov
v oblasti informačných technológií, na ktoré vám nik nepožičia, atď.
Teda podnikať so štátnou
zárukou sa dá všade tam, kde je preukázateľne zdôvodnený predpoklad návratnosti
vloženého kapitálu na základe dobre spracovaného podnikateľského projektu a
plánu.
Niekto možno bude namietať, že aj teraz sa dalo začať podnikať cez rôzne programy, napr. z fondov EÚ, dotácií od štátu. S tým nemožno
súhlasiť, keďže na potenciálnych začínajúcich podnikateľov nik nemyslel. Kto
trocha pozná problematiku v poskytovaní dotačných prostriedkov, či ochotu
bánk poskytovať úvery bez záruk a ochotu podnikateľských subjektov
spolupracovať, tak musí jednoznačne uznať, že uskutočniť aj preukázateľne
perspektívny podnikateľský plán a navyše podľa vlastných predstáv
bolo a je v tomto štáte bez prvotného finančného zabezpečenia za
súčasných podmienok priam nemožné.
4. Vytvorenie podnikateľských centier
K realizácii tohto projektu bude potrebné
vytvoriť samostatné podnikateľské centrá, tak na okresnej ako aj krajskej
úrovni, prípadne na úrovni ministerstva. Ako už bolo uvedené podnikateľské
centrá by mohli byť súčasťou úradov práce, alebo okresných úradov - odborov živnostenského podnikania,
alebo novo zriadenej právnickej osoby štátu. Tie by sa mohli deliť na
prvo-stupňové a druho-stupňové.
Podnikateľské centrá (SR = 79 okresov) by mali byť
čo najbližšie k ľuďom, teda k miestu podnikania. Mali by pozitívny vplyv na rozvoj podnikania a zamestnanosti pre danú lokalitu. V prvej
fáze spustenia projektu by okresné podnikateľské centrá mohli byť súčasťou
okresných úradov (počet 51) s minimálnym počtom zamestnancov, ktoré by sa zvečšovali podľa počtu pribúdajúcich podnikateľských subjektov.
Podotýkam, že
tieto podnikateľské centrá by nedisponovali prostriedkami na rozdávanie. Až s pribúdajúcou agendou a predpokladaným neustálym zvyšovaním počtu
žiadateľov by sa rozhodlo akým spôsobom bude táto činnosť ďalej realizovaná,
napr. by možno boli aktuálne príspevkové organizácie alebo až sa stane táto činnosť zisková (viď 9 bod návrhu), tak napr. štátne akciové spoločnosti.
a) prvostupňové podnikateľské centrá.
Zastupovali by štát pri uplatňovaní zákonných
postupov.
Teda ich základnou úlohou bude zriaďovať nové
podnikateľské subjekty vytvorené so štátnou pomocou a zabezpečovať dohľad
nad plnením zmluvných podmienok, ako napr.:
* overovali by splnenie zákonných podmienok
v súvislosti s posúdením žiadostí o podnikanie
* hodnotili reálnosť a opodstatnenosť
podnikateľských plánov
* pomáhali pri odstraňovaní administratívnych, či
iných prekážok, ktoré by nemali zásadný vplyv na predmet podnikania
* uzatvárali zmluvy s podnikateľskými subjektmi a bankou
* vydávali súhlas pre priebežné, či jednorázové čerpanie úverov
* boli by prvostupňovým odvolávacím orgánom pri
žiadostiach o prehodnotenie zamietnutých žiadostí
* uskutočňovali by verejné obstarávanie v podnikateľskom
pláne schválených nákupov
* zhromažďovali a archivovali dokumentáciu
spojenú s podnikaním so štátnou pomocou
* kontrolovali a spoluzodpovedali za správnosť,
účelnosť, hospodárnosť a efektívnosť vynaložených finančných prostriedkov
čerpaných prostredníctvom schváleného úveru na dané podnikanie
* sledovali a vyhodnocovali splácanie úveru
z vykazovaného zisku podnikateľa
* zabezpečovali by splátky úveru banke na základe
zmluvných podmienok, v prípade insolventnosti podnikateľa
Na
základe zmluvne stanovených podmienok s bankou, v prípade, že by
podnikateľský subjekt z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov prestal
splácať úver, do doby nájdenia záujemcu o pokračovanie v realizácii
podnikateľského plánu alebo do doby odpredaja zakúpeného majetku z poskytnutého úveru
by splátky realizovalo podnikateľské centrum. Zároveň by muselo dofinancovať aj
úver, ak by zisk z predaného majetku nepostačoval na jeho krytie. Reálne
by štát nemal doplácať na predčasne ukončené podnikanie, viď časť 9 ("Finančný
dopad na hospodárenie štátu")
* vydávali návrhy na zrušenie zmluvy o podnikateľskej
činnosti v prípade neplnenia podmienok stanovených v zmluve
s podnikateľom
* dávali súhlas na odplatný, či bezodplatný prevod
firmy inému podnikateľskému subjektu
V prípade,
že z dôvodov na strane podnikateľa nie je možné pokračovať
v perspektívnom podnikaní (smrť, zdravotné obmedzenia...), bude podnikanie
odpredané na základe súťaže inému podnikateľskému subjektu, alebo prepísané na
iný subjekt bezodplatne za podmienok pokračovania v projekte podľa predchádzajúcich zmluvných podmienok
* nariaďovali exekúciu zakúpeného majetku
V prípade,
že podnikateľ nebude chcieť nadobudnutý majetok dobrovoľne vydať, podnikateľské
centrum vydá prostredníctvom súdu podnet
na jeho exekúciu a vymáhanie nákladov s tým spojených
* uskutočňovali dražobný odpredaj majetku odobratého
skrachovanému podnikateľovi
* zabezpečovali by propagáciu tohto podnikania na regionálnej
úrovni
* spolupracovali s úradmi práce pri potrebe
školení budúcich podnikateľov
* atď.
b.) druhostupňové podnikateľské centrá.
Boli by súčasťou vyšších úradov (napr. Krajských)
alebo by túto funkciu plnilo ministerstvo hospodárstva. Okrem iného by mali za úlohu pôsobiť ako:
* druhostupňový odvolávací orgán pri žiadostiach
o prehodnotenie zamietnutých podnikateľských aktivít
* posudzovali by sporné prípady medzi podnikateľským
subjektom a okresným podnikateľským centrom
* kontrolovali a usmerňovali činnosť prvostupňových
podnikateľských centier
Druhostupňové podnikateľské centrá sú nevyhnutné
najmä z dôvodu zabezpečenia objektivity a spravodlivého rozhodovania.
5. Výber
peňažného ústavu - banky
Jednalo by sa o veľmi lukratívnu ponuku štátu
pre všetky banky. Alfou a omegu tohto projektu je poskytovanie lacných úverov
bankou pre zmluvných podnikateľov so štátnou zárukou plnenia záväzkov. Teda v prípade insolventnosti podnikateľa,
ktorý má povinnosť splácať poskytnutý úver v rámci zmluvných podmienok ako
ručiteľ banky preberá túto úlohu štát. Určite by dochádzalo aj k takýmto prípadom,
ktoré nemožno vylúčiť, ani pri najdôkladnejšom zhodnotení podmienok podnikania,
pomoci a precíznej kontrole použitia poskytnutých prostriedkov.
Keďže banky by štátnou zárukou získali 100%-nú
istotu vymožiteľnosti dlhu, štát by si mohol vyberať v rámci vyhlásenej
súťaže nielen banku s garanciou najnižších úrokov, ale aj individuálnym
prístupom k jednotlivým klientom, ako sú počiatočné odklady splátok pri
plnení podnikateľského plánu s ktorými tento projekt počíta,
s variabilitou dĺžky a výšky splácania jednotlivých úverov, atď.
Výhody takéhoto ručenia za dlhy podnikateľov na
základe dobre uzatvorených zmlúv prevládajú nad prinášaným rizikom (viď ďalšiu
časť projektu). Pritom ručenie štátom za poskytnuté úvery bankou nemožno v žiadnom prípade
chápať ako zadlžovanie sa štátu, keďže zakúpený hmotný a nehmotný majetok
prostredníctvom týchto úverov bude vo vlastníctve štátu až do splatenia
poslednej splátky podnikateľom. Ako
z ďalšej časti projektu vyplýva, v prípade neschopnosti splácať úver
podnikateľom, nemusí byť už poskytnutý úver považovaný za neproduktívny náklad
štátu. Práve naopak, mnohé aj nesplatené úvery budú pre štát prínosom, teda
ziskové. Okrem toho v zmluve by mala byť podmienka vymáhania škôd
spôsobených podnikateľom, či už vedome alebo úmyselným neplnením zmluvných
podmienok.
Teda záruky štátu za
poskytnuté úvery by nemali byť v žiadnom prípade dôvodom na neuskutočnenie
reformy !!!
6. Predčasné Ukončenie zmluvného
vzťahu
Zmluvný vzťah medzi podnikateľským centrom
a podnikateľom v rámci prebiehajúceho procesu môže byť ukončený
z objektívnych dôvodov zo strany podnikateľa (choroba, živelná pohroma
a pod.) alebo zo strany štátu, napr. z dôvodu neplnenia zmluvných
povinností podnikateľa.
V oboch prípadoch získaný majetok v rámci
podnikania prostredníctvom úveru s ručením štátu prepadá v prospech
štátu a musí ho podnikateľ odovzdať v požadovanom stave zodpovedajúcom amortizácii
v rámci vykazovaných údajov o uskutočnenej podnikateľskej činnosti.
Na vrátenie uskutočnených splátok banke
by samozrejme nemal nárok. V zákone by malo byť stanovené koľko rokov od
predčasného ukončenia zmluvy zo subjektívnych dôvodov podnikateľa nebude môcť
daná fyzická alebo právnická osoba uzavrieť so štátom novú zmluvu.
Takto nadobudnutý majetok podnikateľské centrum
znova prenájme alebo rozpredá v dražbe a získané finančné prostriedky
vloží do fondu na splácanie nesplatených úverov.
7. Výhody plynúce
z realizácie projektu
a) Výhody pre podnikateľa.
Základnou výhodou fyzickej a právnickej osoby,
ktorá sa stane prostredníctvom realizácie tohto projektu vlastníkom
podnikateľského subjektu je, že jej štát umožní
zmysluplne pracovať,
tvoriť a zarábať v rámci žiadateľom
vybranej podnikateľskej činnosti, na ktorej mu záleží aby prosperovala.
Tento sen si môže každý schopný človek splniť, hoci nemá žiadne finančné
zdroje, ani majetok na realizáciu
podnikateľského plánu. Vstupom do podnikania nič neriskuje, okrem premárnenej šance v prípade neúspechu.
b) Výhody pre štát.
Vytvorí sa množstvo nových podnikateľských subjektov.
Vznikne niekoľkonásobne viac nových pracovných miest.
Prínos z podnikania so
zárukou štátu mnohonásobne prevýši možné riziká.
Finančný prínos
prostriedkov získaných od nových podnikateľských subjektov do štátneho rozpočtu
vo forme daní a príspevkov do fondov a poisťovní, úspor
z neposkytovania príspevkov v nezamestnanosti, sociálnych dávok
a pod. mnohonásobne prevýši náklady spojené s prevádzkou
novovytvorených štátnych zastupiteľských orgánov zaoberajúcich sa touto
činnosťou, či ojedinelých zlyhaní zo strany nových podnikateľov. Koniec koncov to bude závisieť najmä od kritérií
stanovených na schvaľovanie podnikateľských projektov. Teda je oprávnený
predpoklad, že táto prospešná činnosť pre ľudí, ako aj štát, bude pri dobrej
stratégii v rámci koncepcie príslušných zákonov produkovať kladný výsledok
hospodárenia štátu v rámci realizácie tohto projektu. Zároveň je
predpoklad, že podnikatelia, ktorí sa takouto formou dostanú k podnikaniu
si veľmi dobre uvedomia akú výhodu získali, preto budú pracovať oveľa
intenzívnejšie ako za bežných podmienok, len aby neprišli o živnosť a
majetok, ktorý sa po ukončení prechodného (splátkového) obdobia stane ich
vlastníctvom.
Okrem uvedených výhod k nezanedbateľnej úspore
verejných prostriedkov by mohlo dôjsť napr. skončením prideľovania nenávratných
dotačných prostriedkov pre nezamestnaných, ktorí sa rozhodli podnikať. Tie v súčasnosti dosahuje výšku od 1 160 do 1 460 € a sú často
zneužívané na iné účely, alebo neefektívne použité, keďže sú striktne vymedzené iba na štátom zadefinované výdavky spojené s podnikaním. Prijatím tohto zákona by sa mohla zmeniť na
vyššie uvedenú pôžičku dostupnú v oveľa vyššej miere (aj bez obmedzenia výšky), teda by slúžila na
pokrytie všetkých potrieb zmysluplných a perspektívnych podnikateľských projektov. Taktiež by
zákon mohol znížiť alebo zrušiť často pranierované prideľovanie rôznych
nenávratných dotácií na ním vymyslené projekty a mohol by ich nahradiť
touto úspornou a pre štát výhodnejšou formou pôžičky.
8. Riziká projektu
Riziká projektu vyplývajú hlavne z dosadenia
nekompetentných a odborne nespôsobilých úradníkov (politikov) na jednotlivé
zastupiteľské úrady štátu, ako aj z nezodpovedne pripraveného zákona. Vtedy hrozí zvýšené riziko korupcie, rodinkárstva,
či iného zneužitia služobného postavenia. Viem, že si mnohí položia otázku, či nebude
dochádzať k pokusom o zneužívanie takéhoto zákona tým, že sa
o podnikanie prihlásia špekulanti a tí, ktorí sa chcú bez rizika
obohatiť a nepoctivo získať majetok.
Obava zo zneužitia dobre vyhotoveného zákona na
vlastné obohatenie ale nehrozí. Majetné fyzické a právnické osoby, ktoré
môžu podnikať za pomoci vlastných zdrojov, resp. prostredníctvom úverov, ktorými založia vlastný alebo firemný majetok by mali pri podnikaní prostredníctvom tohto zákona
oveľa ťažšie a zložitejšie podmienky za ktorých by podnikateľský zámer museli
zrealizovať. Navyše, ak by sa im nepodarilo ukončiť podnikateľský zámer, tak by
v zmysle zmluvy so štátom o všetko, čo nadobudli aj prišli. To im
v prípade úverov z podnikania prostredníctvom vlastných finančných
prostriedkov nehrozí, jedine pri lízingu.
9.
Finančný dopad na hospodárenie štátu
Postupné zriaďovanie podnikateľských centier
prostredníctvom príslušných existujúcich úradov s postupným navyšovaním
počtu zamestnancov podľa množstva novovytvorených podnikateľských subjektov si
bude vyžadovať iba minimálne navýšenie prostriedkov s ktorými sa počíta
v bežnom ročnom rozpočte zainteresovaných ministerstiev.
V neskoršom období by bolo pravdepodobne účelné
vytvárať, napr. rizikové fondy pri týchto štátnych podnikateľských centrách na úhradu záväzkov,
ktoré by vznikli zo zmarených projektov voči bankám. Preto pravdepodobne, lebo predpokladom je, že aj pri
ojedinelom vyskytnutí sa zmarených projektov budú výnosy z predaja nadobudnutého
majetku často oveľa vyššie ako nesplatené záväzky. Napr.,
ak si zoberieme takú farmu. Zakúpený traktor, sejačka či iné zariadenia budú
mať stanovenú životnosť 10 rokov, pričom ak sa podnikateľ zaviaže v rámci
podnikania splatiť úver v priebehu 3 rokov a po dvoch rokoch ochorie,
či z iných dôvodov ukončí podnikateľskú činnosť, pravidelnými splátkami
banke už splatí 2/3 ceny zariadenia. Teda z predaja tohto stále štátneho zánovného zariadenia
by mal štát dosiahnuť vyšší zisk, ako je zostávajúca 1/3 dlhu voči banke.
U nehnuteľného udržiavaného majetku často cena neklesá, ale rastie (napr. zakúpené pozemky
zvyšujú časom svoju hodnotu), teda štát by v tomto prípade získal viac ako 100% zisku z predaja. Stavby a budovy so životnosťou cca 50 rokov nadobudnuté od podnikateľov by boli po krátkom čase čiastočne
alebo takmer zaplatené no ich predajná cena by dosahovala ďalších 100% naviac. Niekoľko
násobne vyšší ako 100% ný výnos v prospech štátu by priniesol napr. predaj
prostredníctvom úveru zakúpených úžitkových zvierat (v rámci zakladania
domácich fariem). Hodnota zakúpených živých zvierat by rýchlo rástla a pritom
by bol podnikateľským subjektom splácaný iba úver za kúpu mláďat na založenie
stáda.
Je potrebné si uvedomiť, že do podnikania bola
vložená aj činnosť - teda práca.
Cena už vynaloženej práce, teda výsledky z nej nadobudnuté
budú čistým a veľmi hodnotným ziskom pre štát, keďže žiadne mzdové náklady vynaložené v priebehu
podnikania sa skrachovanému podnikateľovi, ani jeho zamestnancom už vracať nebudú.
Pritom ani podnikatelia a jeho zamestnanci nebudú za dobu podnikania o nič ukrátení. Takže z rizikových fondov štátu by sa mali stať po krátkom čase ziskové fondy.
10. Záver
Snahou tvorcov projektu bolo pokúsiť sa pomôcť pohnúť ekonomikou tohto štátu z dôvodu,
že všetci čo žijeme v tomto zaostalom prostredí sa chceme mať lepšie.
Určite tento projekt nevystihuje všetky detaily a možné situácie, ktoré by
sa v priebehu jeho realizácie mohli vyskytnúť. Sme si vedomí, že nie je
geniálny. Avšak nebolo našim zámerom zapodievať sa detailne čiastkovými riešeniami
ku ktorým by sa mali vyjadriť odborníci, ale poukázať na základnú koncepciu jedného
z mála možných úsporných a pritom vysoko efektívnych riešení zníženia
nezamestnanosti s ktorou už 26 rokov bez najmenších úspechov všetci
politici, najmä pred voľbami verbálne zápasia. Časté zmeny niekoľkých
paragrafov v Zákonníku práce, či vyplácanej výšky sociálnych dávok, poskytovanie nenávratných dotácií, daňových zvýhodnení a pod. napriek
snahám o ich zveličenie nikdy nezamestnaným výrazne nepomohli. Takže
nemohúcnosť niečo zmeniť zachraňujú aspoň výhovorky na krízu, či permanentnú nutnosť
znižovania výdavkov v rozpočte. Myslíme si, že opak je pravdou a iba
zlepšenie podnikateľského prostredia aj za cenu potrebného zainvestovania do
zmien a následné zníženie nezamestnanosti môže výrazne pohnúť ekonomikou. Zabráni nezmyselnej migrácii obyvateľstva a odchodu perspektívnych a vyštudovaných ľudí do zahraničia.
Nepresadzujeme nič nasilu, ani prostredníctvom niekoho, nemáme na to dôvod. Priali by sme si iba, aby kompetentní, ktorí projekt zamietnu uviedli aj to podstatné - prečo?
Tomu kto mal záujem sa aspoň oboznámiť s týmto
návrhom, ďakujeme za trpezlivosť.